„Svet stojí v roku 2025 pred výzvou vysporiadať sa so sorosovcami“.
„Podanie na finančnú správu a príslušné orgány na preverenie financovania mimovládnych organizácií a jednotlivcov napojených na protesty v súvislosti s udalosťami v roku 2018.“
„ISD podal podnety ohľadne kampaní firemných nadácií, mohlo ísť o politické kampane, ktoré neboli v súlade s legislatívou.“
Toto sú len niektoré z názvov tlačových správ a vyjadrení, ktoré v posledných mesiacoch prichádzajú do médií z adries Inštitút sociálnej demokracie alebo sú podpísané Martinom Halásom.
Halás, ktorý donedávna inštitút viedol, sa tituluje ako „významná osobnosť“ alebo „člen Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie“ s odvolaním na jeho účasť v rade vlády pre mimovládne organizácie.
Inštitút, ktorý je de facto občianskym združením, navodzuje dojem, že sa zaoberá ekonomickými a zahraničnopolitickými témami, komentuje dianie a nastoľuje spoločenské témy. Pritom čoraz častejšie vystupuje proti dlhoročným občianskym združeniam, občianskym protestom aj úspešným občianskym kampaniam a to všetko v spolupráci s koaličnými politikmi najmä zo strany Hlas.
Čelní predstavitelia strany sú pritom uvedení v orgánoch tohto združenia, ktoré na stránke o sebe píše, že je „nezávislou mimovládnou organizáciou fyzických a právnických osôb“.
Niektoré z tlačových správ, ktoré prišli inštitútu alebo priamo od Halása, najskôr preberali provládne konšpiračné médiá ako Ereport alebo Hlavné správy. V posledných týždňoch sa tieto výstupy objavili aj v tlačových agentúrach SITA, TASR či televízii Ta3.
Inštitút sociálnej demokracie a pôsobenie Martina Halása je príkladom, ako sa súčasná vládna koalícia snaží vytvoriť mediálne zdanie spriaznených občianskych združení, ktoré sa vyjadrujú k spoločenským témam a problémom.
Čítate newsletter Kontext Jakuba Fila. Ak ho chcete v budúcnosti dostávať do e-mailu, prihlásiť sa môžete kliknutím na tento odkaz.
Koaličný think-tank
Vznik inštitútu v roku 2023 oznámila samotná strana Hlas. Prvým predsedom sa stal Peter Weiss, ktorý sa pozície vzdal potom, ako Hlas vstúpil do koalície s SNS, a je dnes otvorene kritický voči vládnej koalícii.
Inštitút v roku 2023 zorganizoval niekoľko okrúhlych stolov na sociálne a ekonomické témy. Posledný sa konal 7. júna a moderoval ho Branislav Ondruš. Na pozvánke je označený za predsedu Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku, dnes je europoslancom za stranu Hlas.
Martin Halás túto stranícku mimovládku viedol od vlaňajšieho februára. Keď mu denník SME zaslal otázky o pôsobení a financovaní inštitútu, telefonicky informoval, že k 31. decembru ukončil svoje pôsobenie. Táto zmena stále nie je uvedená ani na stránke organizácie, ani v registri mimovládnych organizácií, ktorý spravuje ministerstvo vnútra.
Martin Halás sa profiluje ako ekonóm. No už od začiatku milénia sa pohyboval v okolí ľudí z prostredia Strany demokratickej ľavice. Aktuality.sk pred rokom priniesli informácie, že sa Halás bol vo vedení dovedna až piatich firiem, ktoré sú buď z portfólia, alebo spájané s rodinou známeho zbrojára Pavla Weissa, ktorý bol považovaný za významnú postavu z pozadia Strany demokratickej ľavice.
Halás od roku 2011 až do mája 2024 viedol aj Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík, ktorý spolupracoval s Jednotou dôchodcov Slovenska. Z pozície predsedu inštitútu sa vyjadroval k vplyvom rôznych politík na sociálny status dôchodcov a starých ľudí.
Dnes Halás opäť používa e-mailovú adresu Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a svoje tlačové správy podpisuje ako člen rady pre mimovládne neziskové organizácie.
Pre mimovládky na Slovensku je bežné, že sú personálne poddimenzované a zamestnanci organizácií suplujú viaceré činnosti, málokedy ide vyslovene o jednoosobové organizácie.
Plný hlasákov
Za inštitút však od minulého roka vystupoval iba Halás, ostatní členovia uvedení na stránke pôsobia ako nominanti Hlasu v rôznych inštitúciách.
V správnej rade inštitútu okrem Halása sedí ako programový riaditeľ Kamil Šaško, dnes minister zdravotníctva, a tiež štátny tajomník ministerstva vnútra Patrik Krauspe.
Krauspe v rokoch 2005 až 2014 pôsobil ako generálny riaditeľ a člen predstavenstva spoločnosti SK-NIC správcu registra domény najvyššej úrovne .sk. Neskôr pôsobil ako riaditeľ kancelárie ministra školstva Slovenskej republiky Petra Pellegriniho a Juraja Draxlera.
